Spoločnosť sa ,,prebúdza,, z ilúzie , že našim národným záujmom je poslušnosť k bruselskej byrokracii vnímanej ako západ. História nám hovorí ,že to sme tu už mali za zemepánov, monarchie aj socíku. Tá okrídlená veta z Pacha hovorí za všetko : len bite len tnite pán veľkomožný , len aby dobre bolo .Ale pud sebazáchovy by nám mal hovoriť ,že ak sa nepostaráme sami o seba tak sa o nás nik nepostará a nik to za nás neurobí. Prežil som socializmus, prežijem aj kapitalizmus, lebo to čo prichádza neviem nazvať.
Prežil som socializmus. Boli sme súčasťou veľkého sna, ktorý sa sám v sebe zadusil. Kolektívne heslá sa lepili na steny ako tapety, ktoré zakrývali praskliny reality. Chceli sme rovnosť, a dostali sme rovnaké nedostatky.
Prežil som kapitalizmus. Sloboda tu dostala podobu výkladov, zliav a blikajúcich reklám. Každý deň sme si mali môžnosť vybrať z tisícov možností, ale málokedy zmysel. Svet sa zmenil na obrovský trh, kde sa nepredávajú len veci, ale aj pocity. Všetko má cenu, len človek má stále menšiu hodnotu.
George Tsakraklides raz napísal, že kapitalizmus je pasca, ktorá láka ľudí uveriť, že vytvorili stabilný svet. Je to toxický systém, ktorý prežíva tým, že si vyrába vlastné choroby – a potom predáva lieky. Zarába na kríze, živí sa strachom a predáva pokoj. Udržiava sa pri živote chamtivosťou, ktorá sa maskuje ako pokrok. Dnes keď žijeme v tkz liberálnom kapitalizme sa mi niekedy zdá, že ten je ako rieka, ktorá tečie do seba samej. Neustále koluje, pení sa, vytvára ilúziu pohybu, no nikam nesmeruje. Z problémov vyrába produkty, z ľudí dáta, z prírody odpad. A my, jeho deti, mu ďakujeme, že nám dovolil dýchať úverovaný vzduch a piť vodu v plastových fľašiach.
Život sa stal supermarketom. Chodíme po jeho uličkách so svätým presvedčením, že nájdeme šťastie v regáli s akciou „dva za cenu jedného“. Lenže my nie sme zákazníci. Sme tovar. Naše túžby sú zabalené v lesklých obaloch, pripravené na predaj.
Socializmus chcel vlastniť človeka v mene spoločného dobra. Kapitalizmus chce vlastniť všetko v mene osobného zisku. Jeden nás učil mlčať, druhý nás učí kričať – ale len vtedy, ak sa to dá speňažiť.
Prežil som socializmus. Prežil som aj kapitalizmus. A DÚFAM ,že aj tento na nás valiaci sa liberálny progresivizmus .
Ale neviem, či po tom všetkom ešte prežije človek.
