Ivan Hoffman Marker.sk :
Vyznávači myšlienky, že ľudská aktivita je príčinou otepľovania planéty Zem, sú v poslednom čase skôr mĺkvi, keďže planéta sa skôr ochladzuje. Že má človek prsty v klimatickej zmene, však vylúčiť nemožno. Určite stojí za pozornosť aktivita Európskej únie, ktorá pod heslom zelenej transformácie bojuje proti CO2. Posadnutosť eurokratov bezemisnou ekonomikou má za dôsledok ochladzovanie Európy.
Marhule sme sadili v čase, keď klimatickí alarmisti veštili strednej Európe skorú úrodu tropického ovocia. Ich ťaženie proti otepľovaniu je však natoľko úspešné, že nám už piaty rok po sebe nehrozí úroda ani tých marhúľ. Len čo rozkvitnú, dorazia z Bruselu nočné mrazy. A včely, ktoré na rozdiel od eurokratov nie sú hlúpe, zostávajú radšej v úľoch, aby neprišli k úrazu.
Je zrejmé, že mať súčasne marhule a EÚ je nemožné. Aby sa počasie vrátilo k normálu, musel by človek, ktorý s ním experimentuje, dostať po prstoch. To by však muselo dôjsť k revolúcii. Milovníci prírody a zdravého rozumu by museli vymiesť z Bruselu páchateľov „zeleného údelu“. A to sotva možno očakávať od generácie, ktorá pije sladenú vodu z plastu.
Ak sa niekto domnieva, že nadchádzajúca energetická kríza vráti Európu k rozumu a progresívcov vystriedajú konzervatívci, zatiaľ tomu nič nenasvedčuje. Voľba Maďarov nie je výnimka, ale trend. A trendom je aj zelený homosexuál, ktorého si práve za starostu zvolili v bavorskom Mníchove…
Generácie, ktoré vyrástli v liberálnom pohodlí na dlh, sa vo voľbách ešte len nadychujú. Patrí im budúcnosť, o ktorej majú svoje predstavy. Až zrážka týchto predstáv s realitou môže viesť ku korekcii životného štýlu. Som realista a chápem, že omrznuté marhule sú ukradnuté generácii, ktorá pije sladenú vodu z plastu. A pritom civie do mobilu.
Mráz z Bruselu zdecimuje rozkvitnuté marhule aj o rok, no už nebude jednoduché za to karhať eurokratov. Tí totiž majú dobre napísanú cenzúrnu legislatívu na obranu demokracie. Nájdeme v nej síce, že „podstatou demokracie je to, že občania môžu slobodne vyjadrovať svoje názory“, ale myslia sa tým tie správne, proeurópske.
Podľa Bruselu má totiž demokracia „tiež svoje výzvy a nepriateľov. Autoritárske režimy ju považujú za hrozbu, či už doma, alebo v zahraničí. To viedlo k tomu, že niektoré takéto režimy vedome demokratický proces v EÚ podrývajú. Ich cieľom je podkopať demokratické inštitúcie, vyvíjať tlak na médiá a obmedziť priestor pre občiansku spoločnosť. Môže ísť o pokusy využívať spoločenské rozpory a podnecovať nedôveru v zavedené inštitúcie a sklamanie z nich, oslabovať demokratický hlas občanov a občianskej spoločnosti, zapájať sa do manipulácie s informáciami a do šírenia dezinformácií a priamo narúšať volebné kampane. Nedávne skúsenosti ukazujú, ako rýchlo sa môžu tí, ktorí chcú v našej spoločnosti podnecovať nenávisť, chopiť nových príležitostí, a že je potrebné, aby EÚ stála na čele boja proti týmto deštruktívnym silám.“
Prehreškom proti európskej demokracii a európskym hodnotám bude nepochybne aj reč o tom, že za znehodnotenou úrodou marhúľ stojí ľudská aktivita, zlomyseľný Green Deal, únijný boj proti teplu. Lenže proti európskym hodnotám bude aj názor, že človek nemá na klimatickú zmenu vplyv, pretože príroda si robí, čo chce, teda že celý Green Deal je podvod a hlúposť.
Eurokrati to majú dobre premyslené: čokoľvek slobodne povieme, bude to zlé. Ohrozíme tým ich hodnoty. Uvidíme, aká za to bude sadzba.