Ľudia často neodmietajú pomoc preto, že by bola zlá, ale preto, že v nich vyvoláva pocit ohrozenia. Schopný, aktívny alebo iniciatívny človek môže ostatným nevedome ukazovať ich slabiny, neefektivitu alebo strach zo straty postavenia. Namiesto spolupráce sa preto objaví obrana — intrigy, zľahčovanie, podsúvanie neoverených informácií či spochybňovanie motivácie. Tento princíp funguje rovnako v práci aj v politike. Aj tam, kde by mala byť prioritou spolupráca a hľadanie riešení, často prevládne boj o vplyv, moc a kontrolu nad tým, kto bude určovať „pravdu“. Keď niekto prináša výsledky, fakty alebo nové riešenia, môže byť vnímaný ako hrozba namiesto prínosu. Ľudia totiž často reagujú viac na emócie než na realitu. Jednoduché tvrdenia, polopravdy a konflikty sa šíria ľahšie než vecná diskusia. Preto býva niekedy viac odmeňovaná lojalita, rétorika a schopnosť zapôsobiť než odbornosť, charakter a spolupráca. Zdravé prostredie — či už pracovné alebo politické — spoznáš podľa toho, že sa tam schopní ľudia neumlčiavajú, pomoc sa nevníma ako útok a fakty majú väčšiu váhu než ego, propaganda alebo intrigy.
Anton Minárik
