Blížime sa však k bodu, keď po odfiltrovaní balastu, manipulácií, reklamy a propagandy nezostane na čítanie, pozeranie či počúvanie prakticky nič.
Aj bez zákernej umelej inteligencie sa pre civilizovaného človeka stalo ťažkým odlíšiť skutočnosť od jej interpretácie. S nástupom AI definitívne vstupujeme do informačného bludiska, zhmotňuje sa hrozivá prognóza straty orientácie, smerujeme do chaotického sveta, ktorému sa nedá veriť a ktorý je potrebné deliť prinajmenšom tromi.
Už dlho je zreteľný trend miešania spravodajstva a zábavy, pre ktorý sa ujal pojem infotainment. To, čo nie je zábavné alebo šokujúce, je nepredajné. Synonymom seriózneho sa stalo nudné. Z verejného priestoru miznú vecné informácie a nahrádza ich komentované spravodajstvo, zaujaté komentáre a tendenčné interpretácie. Ak sa chceme dozvedieť, čo sa stalo a čo sa deje, musíme najprv odfiltrovať balast, manipuláciu, skrytú reklamu a propagandu.
Blížime sa však k bodu, keď po odfiltrovaní balastu, manipulácií, reklamy a propagandy nezostane na čítanie, pozeranie či počúvanie prakticky nič.
Deviantné správanie médií má na spoločnosť devastujúci vplyv. Najväčšou chybou, akú môže človek v bludisku urobiť, je nechať si nahovoriť, že sa v ňom má zorientovať a zabývať.
Bludisko je zlé miesto pre život. Dá sa v ňom iba strácať a mýliť. Veď aj lojálni nájomníci bludiska sa delia na hlúpych a navedených. Keďže sú však obklopení rovnako postihnutými spolupútnikmi, nie sú si vedomí svojej pomýlenosti a smiešnosti.
Najhoršie je to s generáciami, ktoré sa už do informačného bludiska narodili. Chaos považujú za normálny a tým, čo im je naopak bytostne cudzie, je racionalita a poriadok.
Nielen prítomnosť, ale aj blízka budúcnosť bude chaotická a temná, pretože taká je mentalita bludiska, v ktorom je generácia, prichádzajúca k moci, doma. Príčetných ľudí ubúda, čoskoro budú v menšine a nepriaznivý trend už nedokážu zvrátiť. Preto dilemou zajtrajška nebude, ako vybudovať lepší svet, ale ako sa ubrániť tomu zlému.
V krajnom prípade pôjde o techniky prežitia, ak situácia dospeje tak ďaleko, že hlupáci pri moci uvrhnú spoločnosť do nejakej existenčnej krízy. Ľuďom, ktorí takýto vývoj predvídajú a pripravujú sa naň, sa hovorí prepperi a nie je na škodu ich počúvať, ako rozložiť oheň a vyčistiť vodu z mláky.
Skôr než však miestni a bruselskí hlupáci zariadia, že zostaneme potme alebo že nás tu budú loviť drony, čelíme napríklad byrokratickej šikane, fanatizmu či nevídanému nevkusu a úpadku mravov.
Možností, ako na takéto výzvy reagovať, je viacero. Úplne najdôležitejšie je nepridať sa k evidentným volovinám a „špatnostiam“. Ignorovaním aktivít hlupákov sa nič nepokazí. A oslobodzujúce je mať z ľudskej blbosti zábavu.
Zápasiť s hlupákmi a usilovať sa o ich nápravu je už vyššia liga, nie je to práca pre každého. Vyžaduje si to obrniť sa nekonečnou trpezlivosťou, mať súcit s vplyvnými fanatikmi, gaunermi či psychopatmi. Hľadieť na nich ako na obete posadnuté nejakým zlom. Niekedy pomôže pozorne ich vypočuť, láskavo dohovoriť, ísť príkladom. Niekedy, bohužiaľ, vyjde všetka snaha nazmar a nepomôže ani pár faciek.
Slušný človek s čistým svedomím a dobrým srdcom je imúnny voči zvodom dnešného bludiska, ktorého architektom je diabol. Ten si však vždy zabezpečí mediálnu podporu pre projekt pekla na zemi. Dnes je ňou liberálno-demokratický mainstream, ktorý s peklom uzavrel strategické partnerstvo.
Jediný spôsob, ako si zachrániť dušu, je povedať diablovi nie.