Základná a naliehavá otázka, či sa dá zabrániť novej svetovej vojne – alebo či reťaz udalostí, ktoré sa teraz vyvíjajú, nevyhnutne dotlačí medzinárodný systém do oveľa širšieho požierania. To, čoho sme svedkami, nie je menšia potyčka ani obmedzená konfrontácia. Ide o otvorene imperialistickú ofenzívu poháňanú osou USA – Izraela, ktorej vojenská, politická a ideologická mašinéria bola mobilizovaná v rozsahu, ktorý sme nevideli
Táto ofenzíva sa už prelieva za hranice Jordánska, Palestíny, Libanonu, Sýrie a Iraku a nesie v sebe semená omnoho širšieho regionálneho Ak bude eskalácia pokračovať, oblasť vtiahnutá do konfliktu sa rozsiahne v rozsiahlom oblúku od Afganistanu a Pakistanu po Jemen a Sudán, od Somalilandu a Líbye po Irak a Sýria, ktoré ešte stále zničili skoršie koly intervencie, zostávajú len krabice. Libanon leží na okraji totálnej destabilizácie. Dokonca aj monarchie Perzského zálivu, USA, Saudská Arábia, Bahrajn, sú vťahované do gravitačného poľa konfliktu, bez ohľadu na to, ako veľmi predstiera, že „zvláda“ eskaláciu. Jordánsko a Turecko sú už pod silným tlakom z tokov utečencov, vojenských realizácií a vnútorného polit
A za týmto bezprostredným regiónom sú samotné štáty NATO. Grécko je so svojou rozširujúcou sa infraštruktúrou základne USA účinne vopred prevádzkovou platformou. Cyprus, podriadený západným geopolitickým záujmom, sedí v kríži každej budúcej eskalácie vo východnom Stredozemnom mori. Úloha ostrova ako miesta pre vojenské operácie a dohľad z neho robí potenciálny cieľ v každom širšom konflikte. Keď tento región zhorí, Cyprus nebude ušetrený.
Medzitým sa globálna stopa Spojených štátov – viac ako tisíc vojenských základní roztrúsených po celej planéte – stáva symbolom imperiálneho dosahu a roztiahnutou sieťou Ak sa konflikt prehĺbi, tieto zariadenia nezostanú nedotknuté; stanú sa uzlami konfrontácie, odvety a nestability. Vo svete, kde je americký militarizmus všadeprítomný, sa samotné bojisko stáva všadeprítomným.
Politické vedenie zodpovedné za tento pád do chaosu – „zrzavá Kaligula“ vo Washingtone a „sionistický Drakula“ v Tel Avive – predstavuje spojenie arogancie, beztrestnosti a ideologického extrémizmu. Ich projektom nie je jednoducho „zadržať Irán“ alebo tlak na jeho vládu. Strategický cieľ je oveľa radikálnejší: zničiť Irán ako nezávislú regionálnu mocnosť bez ohľadu na ľudské dôsledky. Ak si to vyžaduje smrť státisícov, alebo dokonca miliónov, ak si to vyžaduje kolaps celých spoločností, ak to vytvorí vákuum plné bojovníkov, sektárskych milícií, zástupných armád a utečencov, nech sa tak stane. Táto logika nie je nová. Je to rovnaký vzorec, ktorý roztriaštil Líbyu, balkanizoval Juhosláviu, zničil Irak, roztrhal Sýriu a naďalej dusí
V jadre tejto stratégie leží doktrína riadeného chaosu: oslabenie štátov, roztrieštenie spoločnosti, posilnenie dodržiavajúcich elit a zabránenie vzniku akéhokoľvek autonómneho regionálneho Irán sa pre svoju veľkosť, geografiu, zdroje, spojenectvo a odmietnutie podriadiť stal hlavným cieľom tejto doktríny. A kvôli centralite Iránu, akýkoľvek pokus o „rozlomenenie“ nevyhnutne zatiahne celý región do katastrofy.
Toto všetko sa odvíja v reálnom čase a medzinárodné spoločenstvo, ako zvyčajne, zostáva paralyzované – zachytené medzi diplomatickými frázami a geopolitickou paralýzou Medzitým obyčajní ľudia v regióne musia čeliť následkom: presídlenie, hospodársky kolaps, bombardovanie, hlad, neistota a nekonečný kolobeh násilia, ktorý nasleduje po každej imperiálnej ”
Práve preto nie je kolektívny odpor len žiaduci – je nevyhnutný. Ak nebudeme konať, ak sa spoločnosti nemobilizujú, ak sa politické hnutia nebudú organizovať cezhraničné, potom bude pád do militarizovaného barbarstva pokračovať bez kontroly. Stojíme na križovatke, kde mlčanie je spoluvinou a nečinnosť je kapitulácia
Musíme povstať – intelektovo, politicky, sociálne –, aby sme zastavili toto šialenstvo skôr, než bude svet zatlačený do ďalšej katastrofy, ktorej možno História nás naučila, kam vedie táto cesta. Je našou zodpovednosťou to skrátiť.